"Tie najlepšie spomienky sa mi spájajú s konkrétnymi tvárami ľudí, ktorí patria do môjho života aj teraz. OATA podnecuje zdravé vzťahy, hlboké priateľstvá. Tak to bolo aspoň v mojom prípade. Čo sa týka štúdia, s najväčšou vďačnosťou myslím na tých profesorov, čo od nás najviac vyžadovali, i keď za cenu dlhých popoludní a večerov nad knihami."

"OATA bola vtedy ešte v budove Mestského divadla a prišla mi tým veľmi zaujímavá. I keď sme sa delili o priestory s úplne iným svetom, paradoxne sa mi v živote spojili v jedno - pracujem v tom umeleckom, do ktorého však ekonomika zasahuje stále výraznejšie. Spomienky na OATA sú však vždy naplnené určitým pokojom a poriadkom - až rádom, ktorý som v mojom ďalšom štúdiu už nikde nezažila." 

"Na strednú školu mám dobré spomienky, aj keď zo začiatku to bolo pre mňa ťažšie, pretože som športovkyňa; veľa som trénovala a nestíhala som sa učiť, ale postupne som si zvykla. Mala som super spolužiakov a triednu učiteľku, na ktorých si často spomeniem."

"Na OATA mám veľa krásnych spomienok. Štyri roky neboli len o učení, ale aj o formovaní postojov mladých ľudí k životu a k dôležitým otázkam. Vážim si prístup profesorov a aktivity, ktoré pre nás vymýšľali. A samozrejme nikdy nezabudnem na našu stužkovú slávnosť, to bola moja oficiálna premiéra s mikrofónom. Tam som pochopila, čomu sa chcem v živote venovať."